Nasledujúci návod slúži na pomoc pri pretaktovaní procesorov AMD a Intel a má za úlohu odstrániť niektoré často kladené otázky ohľadom pretaktovania.
Nasledujúci návod slúži na pomoc pri pretaktovaní procesorov AMD a Intel a má za úlohu odstrániť niektoré často kladené otázky ohľadom pretaktovania. Ak ste si návod prečítali a predsa máte nejaký problém, k otázke v diskusii prípadne na našom fóre, priložte aj úplný popis vašej zostavy v nasledujúcom zneni:
Riešenie problémov:
Základná doska (základné parametre)
CPU (značka, presný model)
RAM (veľkosť, rýchlosť, značka)
VGA (značka, model, parametre)
PSU (aspoň značka a model)
Pevné disky (počet, rozhranie, zapojenie)
Optické mechaniky
Prídavné PCI karty
Chladenie (počet ventilátorov)
NEPREHLIADNITE:
ÚVOD
Veľmi vhodná vec ak to myslíte s pretaktovaním vážne, je zabezpečenie kvalitného vetrania skrinky - ventilátory pre nasávanie vzduchu vpredu v skrinke (najlepšie oproti pevnému disku), vzadu pod zdrojom pre vyfukovanie (všetky pre minimalizáciu hluku a efektivitu chladenia s čo najväčším priemerom, t.j. 92 alebo najlepšie 120 mm) a otvory na bočnej stene skrinky oproti procesoru, podľa možnosti s tunelom pre prívod vzduchu k chladiču CPU a oproti grafickej karte. Pre maximalizáciu výkonu a životnosti hardware-u je dobré vymeniť (alebo doinštalovať ak nie je) štandardné chladiče za výkonnejšie (lepší odvod tepla), prípadne použiť termálnu pastu so zlepšenou tepelnou vodivosťou
.
Najlepšími tepelnými vodičmi sú (od najhoršieho po najlepší) hliník, meď, striebro (v termálnych pastách) a kráľom je diamant, ale kto by už na taký chladič mal :).
Ako prvú vec zmeriame testovacím software výkon PC pre neskoršie zistenie prínosu pretaktovania a po taktovaní pred porovnaním výkonu pred/po otestujeme stabilitu PC (2. časť). - tiež ako samostaná kapitola do úvodu
Kvalitné a bezproblémové pretaktovanie sa nezaobíde bez kvalitného hardware. Na úvod si preto povieme zopár dôležitých vecí o hardware-ových nárokoch pri pretaktovaní.
1. Hardware
1.1 Zdroj
Nedostatočne výkonné zdroje sú v dnešnej dobe pomerne častým problémom. Dá sa povedať, že polovica problémov je spôsobená zdrojom. Preto je dôležité vlastniť kvalitný zdroj a brať naň ohľad pri riešení problémov.
Dnes už nie je dôležitý wattový výkon ale prúd, ktorý je v jednotlivých vetvách (oddelených napájacích obvodoch) zdroj schopný poskytnúť. Odporúčaným minimom sa stáva prúd aspoň 20A na 12V vetve a pre výkonné PC ešte vyšší. Zdroj pre výkonné PC s množstvom periférií potrebuje približne 250W pre 3,3V a 5V vetvu a aspoň 25A pre 12V vetvu, hlavne ak grafická karta potrebuje vlastné napájanie. Zároveň by to mali byť menovité hodnoty prúdu a nie maximálne špičkové.
Výrobcovia sa snažia prezentovať svoje výrobky v tom najlepšom svetle a často uvádzajú vyššie, špičkové hodnoty aby zdroj vyzeral výkonnejší a neskúseného užívateľa môžu ľahko pomýliť. Preto je potrebné výberu zdroja venovať dostatočnú pozornosť a dávať pozor na výrazy "Peak", "Maximum" a "Continuous" Output. Z týchto troch je najdôležitejší ten posledný. Prvé dva znamenajú výkon, ktorý je zdroj schopný udržať iba krátky čas (cca. 1 minútu). Pokiaľ nie je označený druh treba predpokladať špičkový výkon. Zvyčajný pomer medzi vrcholovým a menovitým výkonom je 100/85. V závislosti na kvalite zdroja je menovitý odlišný od hodnoty 85. Takže pre určenie menovitého výkonu zo špičkového je treba ubrať 15-20% z uvádzaného výkonu.
Pre výpočty s výkonom je potrebná jednoduchá rovnica (keďže ide o jednosmerný prúd a napätie):
Výkon [W] = Napätie [V] x Prúd [A]
Príklad:
Coolermaster 450W
Kombinovaný maximálny menovitý výkon (zo všetkých vetiev) tohto zdroja je 450W ale súčet menovitých výkonov jednotlivých vetiev je 455W. To znamená že ak jedna vetva dosiahne maximálny menovitý výkon, druhá už nemôže. Maximálne menovité výkony pre každú vetvu sú:
3.3V x 20A = 66W
25A x 5V = 125W
22A x 12V = 264W
Menovitý výkon tu zodpovedá maximálnemu. To ale znamená, že ak 12V vetva presiahne menovitý výkon, tak 3,3V a 5V vetva svoj menovitý výkon už nedosiahnu a naopak. Predstavte si, že obe vetvy fungujú na svojich menovitých hodnotách. Pokiaľ 12V vetva s 18A špičkou bude potrebovať zvýšiť výkon, druhá ho bude musieť znižovať. A teraz si predstavte, že jedna napája procesor a druhá grafickú kartu....
V poslednej dobe sa ukazuje, že pre výkonné systémy hladné po výkone sú lepšie zdroje s jednou 12V vetvou ako s viacerými, pretože je náročnejšie vytvoriť jednu silnú 12V vetvu ako viac slabších. Vo všeobecnosti platí, ak jedna z 12V vetiev dokáže napájať procesor a grafickú kartu zároveň, tak postačuje. Zvyčajne to znamená aspoň 22A na vetvu.
Je ťažké zistiť čoho zdroj je alebo nie je schopný. Užitočnou nápovedou je aj cena. Je ľahké vyrobiť zdroj s vysokým výkonom ale jeho spoľahlivosť (t.j. stabilita dodávaného prúdu) záleží od kvality jeho súčiastok. Takže pri kúpe zdroja treba počítať s rezervou navyše (cca. 50%), jednak kvôli rezerve pri zvýšenom odbere, ako aj kvôli rezerve do budúcna (keďže kvalitný zdroj nestojí pár stovák) a strate výkonu s časom.
1.2 Základná doska
Základná doska je spolu so zdrojom dôležitým predpokladom na stabilné fungovanie PC či už v bežnom alebo pretaktovanom stave.
Pre dnešné procesory existujú na trhu chipsety od štyroch veľkých výrobcov, ktorými sú VIA, nVidia, ATI a Intel. Prví traja vyrábajú chipsety pre oboch hlavných výrobcov procesorov (AMD a Intel), kým Intel vyrába chipsety pre svoje procesory.
V súčasnosti sú najpoužívanejšími chipsetmi nVidia nForce a Intel, kým VIA trochu zaostáva a ATI sa začína presadzovať.
Pri obrovskej ponuke základných dosiek je ťažké sa zorientovať. Chipsety rovnakého modelového radu bývajú rozdelené na viac druhov označených príponami napr. ako ultra, pro prípadne najvyššími číslami modelovej rady pre výkonnejšie verzie, ktoré spravidla ponúkajú viac možností pretaktovania a nastavení ako aj vyšší výkon samotného PC.
Kvalita základnej dosky závisí nielen od použitého chipsetu ale aj od samotného výrobcu základnej dosky. Za výrobcov kvalitných základných dosiek sa považujú Asus (+ dcérska firma AsRock), Abit, Intel, EpoX, DFI (skôr pre AMD), Microstar (MSI).
2. Technológie
Pretaktovanie Athlon64 je trochu zložitejšie ako Athlon XP a Pentium. U týchto procesorov existujú 4 takty:
CPU, RAM, HTT a FSB (aj keď to nie je celkom presné pomenovanie)
Pričom súvislosť je nasledovná:
CPU takt = CPU multiplikátor x FSB
RAM takt = FSB takt / delička RAM
HTT takt = LDT multiplikátor x FSB takt: 5 x 200 = 1000 MHz
Pre Athlon64 3200+ Venice socket 939 (CPU multiplikátor 10x):
CPU takt = 10 x 200MHz = 2000MHz
RAM takt = 200MHz / 2 = 100MHz = 200MHz DDR
HTT takt = 5 x 200 = 1000 MHz
Pre Athlon XP a Pentium:
CPU takt = CPU multiplikátor x FSB takt
RAM takt = FSB takt / delička RAM
Pre Athlon XP 3000+ Barton socket A (CPU multiplikátor 10,5x):
CPU takt = 10,5 x 200MHz = 2100MHz
RAM takt = 200MHz / 2 = 100MHz = 200MHz DDR
Niekedy v BIOS-e býva namiesto deličky aj priamo vypísaná požadovaná frekvencia RAM (nie DDR).
2.1 Cool'n'Quiet (Athlon64) a SpeedStep (Pentium)
Sú to funkcie určená pre automatické zníženie taktu procesora a tým aj jeho spotreby. V prípade nečinnosti sa prepne multiplikátor procesora smerom nadol, čo spôsobí zníženie jeho pracovnej frekvencie a zároveň sa zníži aj jeho napájacie napätie, keďže pri nižšej frekvencii nevyžaduje pre svoje fungovanie rovnaké napätie ako pri štandardnej. Týmto sa zníži spotrebovaná energia, uvoľnené teplo a pri samoregulácii chladiča aj otáčky ventilátora a tým aj jeho hluk.
Pri pretaktovaní však môže nastať problém (príklad pre Athlon64 3200+). Ak nastavíme takt FSB napr. 234 MHz a multiplikátor 9x (procesory Athlon64 majú multiplikátor smerom nadol od výrobnej hodnoty odomknutý) namiesto 200 MHz a 10x tak výsledná frekvencia
234 x 9 = 2106 MHz namiesto 200 x 10 = 2000MHz
Ale pri znížení záťaže funkcia Cool'n'Quiet zníži multiplikátor procesora a pri opätovnom zaťažení ho nastaví pôvodnú výrobnú hodnotu, t.j. 10x a výsledná frekvencia
234 x 10 = 2340 MHz
Takéto zaťaženie ale procesor pri pôvodnom nastavení napätia nezvládne a počítač zamrzne alebo padne systém. Preto je vhodné pri pretaktovaní tieto technológie vypnúť. Tento nedostatok sa však dá odstrániť aj niektorými programami, napr. CrystalCPUID.
2.2 HTT (Athlon64)
HTT slúži na prepojenie procesora s ostatnými komponentami v PC. Zbernica HTT je dimenzovaná pre priepustnosť nad potreby dnešných zariadení, preto je možné používať nižšie takty HTT (700-1000) bez akejkoľvek straty priepustnosti. Podtaktovanie HTT má význam, ak po pretaktovaní CPU (frekvencia HTT je viazaná s frekvenciou CPU) frekvencia HTT stúpne natoľko, že počítač už nenaštartuje.
Socket 754 používa HTT 4 x 200 = 800MHz
Socket 939 a AM2 používa HTT 5 x 200 = 1000MHz
3. Pretaktovanie
Pred začatím štandardné upozornenie: Pretaktovanie robíte na vlastné riziko a zodpovednosť a krátite životnosť vášho hardware-u!!! Každý komponent je unikátny a hranice jeho pretaktovania sa nemusia zhodovať (a väčšinou ani nezhodujú) s identickým výrobkom!!! Toto varovanie nie je až také strašné ako vyzerá. Možnosť poškodenia hardware-u je malá, avšak pri nesprávnom nastavení je úplné zničenie možné!!!
Ešte pred samotným pretaktovaním je vhodné uzamknúť frekvencie zberníc rôznych periférií (tzv. lock: PCI = 33MHz, AGP = 66MHz alebo PCI-e = 100MHz) aby sa predišlo nestabilite, nefunkčnosti alebo prípadnému poškodeniu prídavných zariadení, ktoré sú na ne pripojené.
Tu nastáva problém pre majiteľov dosiek (staršie Intel a Socket A AMD), ktoré neumožňujú uzamknutie týchto frekvencií. Môže sa stať, že procesor PC bez problémov funguje pri frekvencii FSB (len upozornenie, o nastavení neskôr) 120MHz a pri 125MHz sa začnú diať divné veci. Je celkom pravdepodobné, že procesor ešte nedosiahol svoj plný potenciál pre pretaktovanie, no zariadenia pripojené na zbernice PCI a AGP nezvládnu zvýšenú frekvenciu a spôsobia pády alebo zamŕzanie systému. Uzamknutie frekvencií AGP a PCI nemusí byť dostupné, no tieto dosky používajú deličku, ktorá pri štandardných frekvenciách FSB (100,133,166,200 MHz) nastaví hodnoty AGP a PCI naspäť na 66, resp. 33 MHz. Takže v takomto prípade skúsime nastaviť procesor na frekvenciu FSB 133MHz.
Najdôležitejšou vecou je pred taktovaním vytvoriť si zálohu dôležitých dokumentov pre prípad nepredvídaného poškodenia dát, software-u alebo v najhoršom prípade hardware-u.
Nezabudnúť, že pokiaľ to s nejakým nastavením preženieme a PC nenaštartuje alebo sa nedá do BIOS-u dostať, pomôže vymazanie (reset) BIOS-u. Buď odobratím batérie (2) pre jeho napájanie na 15-20 sekúnd, alebo prepojením kontaktov na to určených prehodením tzv. jumpera o jeden kolík na pár sekúnd a späť (1), najčastejšie označené ako CCMOS - Clear CMOS. Presná poloha batérie a prepínača na vymazanie BIOS-u je popísaná v manuále pre základnú dosku. Pred samotným mazaním je potrebné najprv vypnúť zdroj a vytiahnuť napájací kábel počítača.
3.1 Napätie
Zvýšenie hodnoty napájania komponentov vo všeobecnosti zvyšuje dosiahnuteľné hranice taktov, výkon týchto komponentov a zaisťuje stabilitu pri nadmerných taktoch. No aj zvýšenie napájacieho napätia má svoje hranice, ktoré by sa nemali prekračovať aby sa hardware nepoškodil. Je lepšie nevyťažovať hardware úplne, ako potom mať s ním problémy.
Procesor (Vcore)
Pre procesor je maximálne napätie rovné približne 10% z pôvodnej hodnoty (podľa jadra; hodnotu je možné nájsť priamo v BIOS-e alebo overiť na www.cpu-world.com ; jadro procesora zistíme pomocou programu CPU-Z), napr.:
Athlon XP 130nm 1,75V + 10% < 1,9V
Athlon XP 130nm 1,65V + 10% < 1,8V
Athlon64 130nm 1,5V + 10% < 1,65V
Athlon64 90nm 1,4V + 10% < 1,55V
Intel Pentium 4 3,2 GHz 130nm 1,5V + 10% < 1,65V
Nie je však vhodné ísť až do krajnosti najmä ak sa procesor nadmerne prehrieva po zvýšení napätia. Takisto zvyšovanie napätia nad určitú hranicu, ktorá nie je maximálna, nemusí priniesť zvýšenie taktu (pri stabilnom systéme).
Pamäť (Vdimm)
Pri zvýšení napätia pamäte je takisto ako pri procesore možné dosiahnuť jej vyšší takt a tým aj výkon. Tu však takisto platí, že pri zvýšení napätia rastie aj produkované teplo. Na rozdiel od procesorov nie je štandard dodávať pamäte s chladičom a preto je vhodné pri výbere nájsť práve pamäte s pasívnym chladičom alebo ho dokúpiť.
Northbridge (VDD)
Pri frekvenciách FSB (HTT v prípade Athlon64) blízkych hornej hodnote možností základnej dosky sa môže stať, že čip Northbridge nebude stíhať. V tomto prípade je vhodné zvýšiť jeho napätie o 0,1V pre zaistenie stability (ak to doska umožňuje). Takisto je v tomto prípade vhodné zabezpečiť dostatočné chladenie tohto čipu.
HTT (pre Athlon64)
Tu je to podobné ako pri Northbridge. Pri frekvenciách nad 1000MHz môže byť potrebné zvýšenie napätia pre zaistenie stability.
AGP(VDDQ)
Zvýšenie napätia na tejto zbernici sa môže zísť v prípade pretaktovania grafickej karty a to na zvýšenie jej stability pri zdvihnutí frekvencie AGP a priniesť tých vytúžených 50 bodíkov do celej stovky v hodnotení 3D Marku :). Takisto pre dosky bez možnosti uzamknutia hodnôt frekvencie AGP a PCI je vhodné zvýšiť toto napätie pre zaistenie stability. Zvýšenie o 0,1V je prakticky bez rizika.
